Či už je to na vrchole leta, keď turisti používajú malé parníčky, alebo za pochmúrneho zimného rána, keď z lagún stúpa hmla, či za akýchkoľvek iných udalostí, zakaždým je Canal Grande magickým divadlom pre nespočetných návštevníkov. Je takmer nemožné, aby sa človek nedal Benátkami uchvátiť. Kamkoľvek sa obráti, všade sa stretne s významnými, obdivuhodnými stavbami z tehál a mramoru, so svetom zostaveným z elegantných gotických stavieb a barokovej prebujnenosti. A takmer všade je voda, ktorá čľapoce okolo budov, odzrkadľuje architektonickú nádheru a pre nepretržitý dopravný ruch slúži ako ulica.

Z lagún na hornom Jadrane vybudovali Benátky jedno z najväčších impérií zámorského obchodu v dejinách. Jeho životným nervom bola voda a každý rok na sviatok Nanebovstúpenia Pána bola táto skutočnosť slávnostne potvrdzovaná, keď sa dóžovia v priebehu ceremoniálu Spozalizio del Mar ,,zasnubovali“ s morom a do vody hádzali zlatý prsteň.

Canal Grande je hlavná dopravná tepna Benátok, ktorá sa tiahne takmer štyri kilometre od hlavnej stanice na severozápade mesta podľa krivky tvaru S k Punta della Salute na juhovýchode. Klenú sa cezeň iba tri mosty. Jeden je pri stanici, druhý pri obrazovej galérii a potom je to ešte prekrásny most Rialto, najstarší a najznámejší. Na všetkých ostatných miestach na prevezenie cez Canal Grande treba použiť malé gondoly, známe ako traghetti.

Benátky sú vystavané na množstve malých ostrovčekov, ktoré pôvodne boli iba bahnité plytčiny. Mesto sa budovalo na drevených pilieroch a časom takto vzniklo jedinečný stavebný štýl, ktorý sa prispôsobovil podmienkam tejto morom omývanej krajiny. Paláce ležiace pri Canali Grande reprezentujú benátsku moc a veľkosť každého časového obdobia od 12. po 20. storočie.

Človek by mohol po celý rok, alebo vari aj po celý život, chodiť pozdĺž Canalu Grande a vždy by zazrel niečo nové. Najpreslávenejším palácom pri Canali Grande je azda Zlatý dom. Budova, prvotriedny príklad benátskej gotickej architektúry, je v súčasnosti umeleckou galériou a po rokoch starostlivého reštaurovania je opäť verejne prístupná. Dostavali ju v prvej polovici 15. storočia.

Celkom odlišným palácom pri Canali grande je Palazzo Dario, ktorého fasáda je vyzdobená rôznofarebným mramorom. Umelecký kritik a filozof 19. storočia John Ruskin v knihe Benátske kamene označil túto obdivuhodnú budovu ako jeden z najznamenitejších príkladov benátskej ranej renesancie. Na juhovýchodnom konci Canalu Grande leží kostol Santa Maria della Salute. Bol postavený podľa návrhu Baldassara Longhenu v rokoch 1630 až 1687 ako pripomienka na ústup morovej epidémie. Každoročne 21. novembra sa cez kanál vytvorí most z člnov, po ktorom prechádzajú pútnici na slávnosť do tohto kostola. Zoznam týchto architektonických pozoruhodností, ktoré si možno pri kanáli pozrieť, je rovnako dlhý ako samotný Canal Grande: Fandaco dei Turchi (postavený začiatkom 13. storočia, neskôr chybne zmenený pri reštaurovaní), Ca`Guistinian (z polovice 15. storočia), Ca`da Mosto (z 13. storočia) atď.

Najkrajšia ulica na svete vedie k onomu námestiu, ktoré Napoleon nazval najkrajším salónom na svete. Piazza di San Marco obklopujú stavby z rôznych slohových epoch. Pritom všetkom je celkový dojem taký harmonický, že sa zdá, akoby súbor stavieb bol výsledkom starostlivého plánu. Kostol sv. Marka pochádza z 11. storočia a je vyzdobený množstvom mozaik a mramorových intarzií. Pôvodne bol domácou kaplnkou benátskych dóžov, je ďalšou veľkolepou benátskou pozoruhodnosťou. Veža s orlojom postavená koncom 15. storočia, má prekvapivo moderne pôsobiaci ciferník: dve bronzové figúrky bijú na zvon aby oznámili zástupcom turistov dolu na námestí, koľko je práve hodín.

Gondly nájdete výlučne iba v Benátkach. Na ich stavbu sa používa osem rôznych druhov dreva. Ich asymetrická konštrukcia umožňuje gondolierovi stojacemu na zadnej časti lode bez námahy ju riadiť jediným dlhým veslom. Odhaduje sa, že v 18. storočí bolo v Benátkach asi 14 000 gondol. Dnes ich je iba okolo päťsto.