Známa Šikmá veža v Pise je zvonicou chrámu v Pise a patrí k nádhernému komplexu pozostávajúceho z chrám, zvonice, baptistéria a cintorína. Keby Šikmá veža stála rovno tak ako iné veže, jej sláva by pravdepodobne ostala obmedzená iba na okruh niekoľkých architektov a historikov. Vďaka štrukturálnej chybe sa však stala známou v celom svete.

Veža je vysoká 55 metrov a nápis poznamenáva, že sa s jej výstavbou začalo roku 1174. Keďže však kalendár v Pise predbiehal konvenčné datovanie o jeden rok, skutočný dátum začiatkom stavby je rok 1173. Architektmi boli Bonnano Pisano a Wilhem von Innsbruck, ale ani jeden z nich sa dokončenia svojej práce nedožil. Veža naostatok až do druhej polovice 14. storočia nemala osobitný priestor pre zvony. Mnohí si myslia, že šikmá poloha bola od samého začiatku naplánovaná takpovediac ako smelá demonštrácia architektonickej zručnosti. Táto teória však nie je priveľmi vierohodná. Omnoho pravdepodobnejšie je, že architekti vedeli, že ju stavajú na extrémne neistom podklade, a preto do svojich plánov zakalkulovali možnosť mierneho vychýlenia. Keď sa na vežu pozeráme dnes a pri prekonávaní 294 schodov zakúsime jedinečnú a zavádzajúcu skúsenosť, že máme pocit, akoby nás to ťahalo na jednu stranu, možno sa vlastne iba čudovať, že veža ešte vôbec stojí. Každý rok sa uhol sklonu zväčšuje a strach z budúcnosti narastá. Začiatkom 20. storočia odchýlka od zvislého smeru predstavovala 4,30 metra, dnes je to 4,60 metra, a iba nedávno sa zhromaždilo väčšie množstvo peňažných prostriedkov na hľadanie riešenia, prv než bude neskoro.

Šikmá veža má kruhový pôdorys a čnie do výšky v desiatich poschodiach (vrátane priestoru pre zvony). Šesť centrálnych poschodí je obklopených jemnými arkádami, ktoré boli azda ovplyvnené byzantskou alebo islamskou architektúrou. Otázka islamského vplyvu je zaujímavá aj preto, že dodnes nie je jasné, či myšlienka postaviť pri kresťanských chrámoch zvonicu samostatne bola inšpirovaná minaretmi moslimského sveta, alebo či minarety, z ktorých muezín zvoláva veriacich k modlitbe, sa vyvinuli z campanily. Šikmá veža v Pise bola postavená ako zvonica chrámu, ktorý sa začal stavať o stovku rokov skôr. Bolo to po úspešnej námornej bitke Pisanov proti Saracénom pri Palerme roku 1063. Architektonický štýl chrámu sa dostal do povedomia ako románsko-pisanský stavebný sloh. Islamský vplyv je na druhej strane zjavný na stvárnení vonkajšieho múru, ktorý je obložený striedavo červeným a bielym mramorom. Pozdĺž prízemia boli na čelnej strane urobené arkády a na vrcholnej časti sa nachádza niekoľko radov arkád nad sebou, ktorých rozmery sa postupne zmenšujú a tvoria konštrukciu štítu. Chrám s centrálnou a krížovou loďou bol nesôr rozšírený a jeho vnútrajšok je vyzdobený ornamentmi.

Roru 1564 sa v Pise narodil Galileo Galilei. Napísal, že šikmú vežu v Pise použil na jeden zo svojich experimentov. Z veže voľne púšťal predmety, aby dokázal, že rýchlosť pádu nezávisí od váhy padajúceho predmetu. Nemožno pochybovať, že Galilei túto teóriu skúšal. Menej isté však je, že to skutočne robil na Šikmej veži. Ideálnejšie podmienky pre takéto experimenty než Šikmú vežu v Pise však nájsť nemohol.