Svätopeterský chrám zaberá plochu 22 067 stvorcových metrov a bol najväčším kresťanským kostolom na svete až do roku 1990, keď ho predstihla ešte väčšia Bazilika Matky Božej v Yamoussoukro na Pobreží Slonoviny. Má úctyhodné rozmery, ale ak uvážime históriu jeho vzniku, ešte väčšmi prekvapuje fakt, že bol vôbec dostavaný. Kostol v dnešnej podobe má pôvod v hrobe muža, ktorý v 1. storočí po Kr. zomrel za svoju vieru mučeníckou smrťou: apoštol Peter bol ukrižovaný asi roku 64 po Kr. za cisára Neróna a pochovaný na verejnom cintoríne. Hrob sv. Petra sa čoskoro stal pútnickým miesto. Kresťanský cisár Konštantín dal nad jeho hrobom postaviť baziliku, ktorá pretrvala vyše 1000 rokov. Keď bazilika schátrala, začal roku 1450 pápež Mikuláš V. výstavbu nového veľkolepého dómu. A keď roku 1455 zomrel, stavebné práce sa po prvý raz zastavili. Keďže sa na nich zúčastňovali stále noví stavitelia a objednávatelia, stavba trvala ešte asi 170 rokov.

Roku 1506 začal Bramante konštruovať nový kostol s obrovskou kupolou. Po jeho smrti roku 1514 prevzal vedenie stavby Raffael, ktorý však roku 1520 zomrel a v plánoch sa znovu vykonali zmeny. Idea stavby kupoly sa opustila a pridali sa gotické prvky. Michelangelo, ktorý nakoniec ,,z lásky k Bohu, k svätej Panne Márii a svätému Petrovi“ prevzal vedenie stavby ako sedemdesiatjedenročný roku 1546, pokračoval v práci na kupole. Ale aj on zomrel skôr, než bola práca dokončená. Následne pristavaná pozdĺžna loď, fasáda a stĺpová hala dodnes rušia celkový dojem návštevníka prichádzajúceho k dómu. 18, novembra 1626 nakoniec dóm vysvätil pápež Urban VIII. Architektonické stvárnenie námestia pred Kostolom sv. Petra postupovalo podstatne plynulejšie a realizovalo sa v rokoch 1656 až 1667. Námestie, ktoré vytvoril Bernini, je po stranách lemované 284 toskánskymi stĺpmi, vyzdobenými sochami svätých. V interiéri dómu Bernini nad pápežským oltárom umiestnil obrovský bronzový baldachýn, vysoký 29 metrov, na stočených stĺpoch, ktorý však nezískal všeobecný obdiv.

Chrám sv. Petra sa dá prezrieť takpovediac od hlavy po päty. Z balkóna, ktorý je na hornej vežičke kupoly, uvidíte mesto Rím., Môžeme zostúpiť aj k vykopávkam pod oltárom a prezrieť si časti cintorína, ktorý leží pod pôvodnou bazilikou cisára Konštantína. Jeden z hrobov, ktoré tu boli odkryté, označuje možné miesto posledného odpočinku svätého Petra, ale neexistujú dostatočné archeologické dôkazy, ktoré by mohli priniesť v tejto záležitosti definitívne rozhodnutie. Svojimi obrovskými rozmermi a preťaženými dekoráciami v priestore vysoko 189 metrov pôsobí Chrám sv. Petra na niektorých návštevníkov dokonca skľúčujúco. Je toho jednoducho na pozeranie priveľa! Nie každý bude dóm bez výhrad obdivovať, väčšinou však Chrám sv. Petra fascinuje.

Chrám sv. Petra sa nachádza vo Vatikáne, ktorý bol uznaný ako samostatný štát roku 1929. Hlavou štátu je pápež. Vatikán má svoju vlastnú menu, jedny noviny, jednu železničnú stanicu, samostatné diplomatické zastúpenie v cudzine a Švajčiarsku gardu v pestrých uniformách ako políciu. Budovy Vatikánu, postavené v priebehu 14., 15. a 16 storočia, uchovávajú pol milióna kníh a najväčšiu umeleckú zbierku na svete. Trvalo by celé mesiace, než by si človek stihol všetko poprezerať. Sixtínska kaplnka, ktorú postavil Giovannino de` Dolci v rokoch 1475 až 1481 pre pápeža Sixta IV., patrí ku komplexu miestností a galérií prístupných verejnosti a vďaka Michelangelovým freskám je svetoznáma. Fresky vznikli v rokoch 1508 až 1512 a prestavujú biblické scény pred potopou sveta. V rokoch 1475 až 1482 vytvoril Michelangelo na východnej strane kaplnky fresku na tému Posledného súdu.