V skalnej a pustej krajine na juhu Španielska teraz namiesto dubov a cédrov rastú iba opuncie.

Asi pol hodiny jazdy od rušných nočných  klubov mesta Almeria a pláží pri Stredozemnom mori leží takmer neskutočná pokojná krajina vyprahnutých, rozčesaných kopcov a širokých roklín. Je to španielska pustatina Badlands, ktorá sa dosť podobá na americké Badlands v južnej Dakote na severozápade USA, odkiaľ pochádza aj jej názov (Zlá krajina).

Len málo turistov tu trávi dlhší čas. Napriek tomu sa nájdu aj takí, ktorí opustia hlavnú cestu z Almerie do Gaudix a vydajú sa na fyzicky namáhavú cestu začínajúcu sa za malými mestami Tabernas a Najír. Čoskoro sa ocitnú vo vrchovine s vyprahnutými roklinami, najsuchšej a najhornatejšej španielskej provincie Almeria. Je to krajina nevysokých vrchov a púští, zovretá pohorím Sierra de los Filabres a Sierra Alhamilla na východe a úchvatnou Sierra Nevadou na západe. Ležia tu aj dve menšie púšte – Campo de Tabernas a Campo de Níjar, primknuté z oboch strán k horskému chrbtu Alhamilla. Ku vzniku týchto medzihorských pustatín prispeli prírodné podmienky rovnako ako ľudská ruka. Nádherná vysoká Sierra Nevada na západe zachytáva všetky zrážky prichádzajúce od Atlantického oceánu, a tak tu, v jej závetrí, prší len veľmi zriedka. Na samotných púšťach prší približne dvadsať dní do roka a ročný zrážkový priemer je asi 110 milimetrov. Keď dážď naozaj príde, je to zvyčajne lejak, ktorý za chvíľu naplní všetky jarky, dravá voda odnáša hlinu i štrk a pri veľkých prietržiach mračien berie so sebou aj telegrafné stĺpy a kusy ciest. Niektoré vzdialené dediny potom zostávajú po celé dni a týždne odrezané od sveta. Španielska pustatina Badlands je ukážkovým príkladom pôdnej erózie v oblasti Stredozemného mora. Prudké zimné dažde odplavujú nespevnenú hornú vrstvu pôdy, podmáčanú aj zvetraniny na svahoch a dôsledkom sú obrovské pôdne zosuvy hliny a ílovitých bridlíc. Táto pustatina nebývala vždy taká pustá. Naopak, ešte pred troma tisícročiami tu rástli lesy. V celej oblasti Stredomoria od Portugalska po Turecko sa na piesčitej pôde darilo cédrom a na úbočiach ihličnanov. V slnečných lesoch žili stáda veľkej zveri a dokonca tu lovil aj dnes už dávno vyhynutý lev stredozemný. Do roku 1000 pred Kr. ľudia málo zasahovali do života tejto krajiny. Avšak už vo vrcholnom staroveku, úmerne s nárastom populácie, ubúdalo lesov a na ich mieste vznikali polia na pestovanie plodín. Drevo sa zasa používalo na kúrenie i ako stavebný materiál. Vysoko sa cenili najmä cédre. Stáda kôz spásavali mladé stromčeky a na rozdiel od oviec kozy vyhryzávali trávu až ku korienkom. Obrazne by sme mohli povedať, že koza už v staroveku zožrala úrodu budúcich generácií – samozrejme, s pričinením svojich chovateľov. Bez ochrannej vegetácie hornú vrstvu pôdy splavil dážď a objavili sa prvé príznaky erózie. Postupne vznikla celá sieť roklín a kanálov v Španielčine zvaných ramblas.

Ešte väčšiu škodu pácha voda hromadiaca sa pod zemou, kde si vytvára kanály, ktoré sa časom prepadávajú. Tento erózny proces už nemožno zastaviť, a tak sa z bývalých lesov a poľnohospodárskej pôdy nakoniec stali rozryté pustatiny. V okrajových častiach tohto územia, kde proces erózie ešte nedosiahol vrchol, sa zatiaľ drží nízky krovinatý porast zvaný  macchia. Je to miestami nepreniknuteľná spleť tŕnitých krov, vždyzelených zakrpatených dubov, voňavej myrty a mnohých ďalších aromatických kríkov a bylín. V lete tu teploty dosahujú až 43 .C a životné podmienky rastlín a živočíchov sa rapídne zhoršujú.

Jedným z turisticky najpríťažlivejších miest provincie je ,,Mini-Hollywood“ ležiaci neďaleko hlavnej cesty za mestečkom Tabernas. Vybudovali ho v roku 1964 na nakrúcanie filmu Clinta Eastwooda za hrsť dolárov