Zaujímavé hračky prírody v južnom Tirolsku sa považujú za klasický príklad týchto prírodných útvarov.

V severnom Taliansku, v kraji zvanom Tirolsko, možno neďaleko od mesta Bolzano vidieť pozoruhodnú hračku prírody. Zo strmého svahu až nad koruny stromov tam vyrastajú vysoké štíhle zemné pyramídy a dobrá polovica z nich nesie na svojom vrchole veľký balvan – ako pokrývku, klobúk, dáždnik do nepohody či ako tanier balansujúci na dlhom tágu. Niektoré pyramídy sú malé a široké, ale väčšina z nich sa vypína do výšky ako štíhle gotické veže, zdobené kamennými ornamentmi. Sem-tam možno ešte vidieť takzvané prírodné kulisy, úzke steny, ktorých hrebeň korunujú zárodočné vrcholy budúcich pyramíd.

Mladé dámy s klobúčikmi Tieto nestále prírodné útvary nie sú úplne výnimočné, vyskytujú sa prakticky na celom svete, ale svojou nápadnosťou zaujímajú špecifické miesto v odbornej geomorfológii i vo folklóre. V Taliansku sa nazývajú piliere, ako na tomto svahu, ale inde sú to ,,malí muži“ alebo ,,kamenné huby“. Vo Francúzsku dostali elegantnejšie označenie ,,mladé dámy s klobúčikmi“ alebo ,,komíny víl“. Svahy náhornej plošiny Renon sa strmo dvíhajú z údolia vyrezaného riečkou Isarco. V nižších polohách sú na nich vysadené vinice, vyššie rastú stromy a hore, na náhornej plošine rozkvitajú neskoro na jar bohaté pestrofarebné alpské lúky. Náhorná plošina leží vo výške okolo 1 100 metrov nad morom a pyramídy sa týčia po svahu v troch väčších skupinách.

Je zaujímavé, že väčšina návštevníkov Bolzana a jeho okolia smeruje lanovkou rovno na náhornú plošinu, odkiaľ je nádherný výhľad na celé pásmo Dolomitov, a zemné pyramídy míňa bez povšimnutia. Možno je to tým, že plošina Renon je oveľa viac známa z histórie. Je to svojím spôsobom nielen prírodný, ale aj kultúrny ,,pahorok“, kde sa dá dokázať 49 kultúrnych vrstiev od prehistórie po súčasnosť. Vznik zemných pyramíd však siaha ešte ďalej. Je spätý s koncom ľadovej doby, keď ustupujúce ľadovce zanechali na úpätí alpských svahov mohutné morénové valy. Po státisíce rokov sa tu v údolí hromadili niekoľkostometrové vrstvy neroztriedeného materiálu – hliny, piesku, jemného štrku i obrovských balvanov, všetkého, čo bolo možné strhnúť z horských svahov. V ľadovej dobe potom začali tieto málo spevnené morénové usadeniny rozmývať dažde a neskôr hĺbková erózia. Formovanie zemných pyramíd pravdepodobne urýchlili aj nemeckí rytieri, ktorí sa tu usadili v 13. storočí a vyklčovali zalesnené svahy, aby si zúrodnili ich pôdu na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Bezlesá krajina bola tak vystavená voľnému pôsobeniu eróznej sily dažďov.