Späť

                                                                                                              

Na veľkolepých vápencových plošinách a štítov stvorených z morských koralov sa nachádzajú najkrajšie alpské lúky.

Talianske Dolomity v južných vápencových Alpách sú neveľkým, ale veľmi zaujímavým pohorím, ktoré väčšinou ukazuje návštevníkom svoju láskavejšiu tvár. Dolomity ležia medzi dvoma horskými riekami – Adižou s prítokom Isaco na západe a Piavou na východe. Prestavujú nezvyčajne dramatické horstvo, kde sa striedajú náhorné plošiny s rozoklanými, ostro rezanými vrcholmi skál, ktoré majú miestami charakter útesov. Monumentalitu im dodávajú priepastné údolia s riekami na dne. Horské vrcholy sa vypínajú do výšky viac než 3000 metrov a najvyšší z nich je zaľadnený masív Marmolada (3 342 metrov) – na jeho plochý vrchol vedie niekoľko lanoviek a je tam takmer celoročný lyžiarsky raj. Turistickým a športovým centrom Dolomitov je Cortina d’Ampezzo, dejisko zimných olympijských hier v roku 1956, ktorým Dolomity ponúkli svoje skvelé lyžiarske terény. Pôvodne sa táto oblasť nazývala Monti Pallidi (Bledé vrchy.) Dnešný názov dostala na počesť francúzskeho geológa Deódata de Dolomieu, ktorý ju v 80. rokoch 18. storočia skúmal a okrem iného zistil, že miestne vápence majú nezvyčajné zloženie. Okrem vápenca obsahujú značné množstvo minerálu, ktorý dostal názov dolomit a ktorého súčasťou je horčík.

Uzavretosť horských údolí alebo aj celých horských skupín izoluje aj ich obyvateľov, ktorí si potom vo svojich bájach vytvárajú vlastný romantický svet. Inak to nebolo ani v Dolomitoch. Podľa legiend tu v oblasti dnešného národného parku FanesSennes bývalo bájne kráľovstvo Fanov. V tomto kráľovstve vládla pyšná kráľovná, ktorá odmietla uznať posvätnosť svišťov, a preto jej ríša zanikla. Teraz sedí so svojou dcérou skamenená nad jazerom Pragser Wildsee a obe čakajú na vyslobodenie.

Po najkrajších miestach Dolomitov vedie horská cesta, ktorá ponúka jedinečný panoramatický výhľad nielen na ,,kráľovstvo Fanov“, ale aj na zubaté strmé steny Sasso Lungo s hrubými vrstvami sutiny na úpätí alebo masívny ,,klát“ Selly. V rakúskych i talianskych Dolomitoch je aj niekoľko národných parkov, napríklad Shlem, Puez Geisler, Sextner Dolomiten i spomínaný Fanes – Sennes. V celkovej stavbe Álp predstavujú južné vápencové svahy takzvanú obalovú sériu. Tvorí ju pestrá zmes rôznych vápencových vrstiev z počiatku druhohôr. Úplne špecifickú súčasť týchto vrstiev predstavujú obrovské, až 1 000 metrov hrubé vrstvy koralových útesov (zo stredného triasu, asi 220 miliónov rokov staré). Môžeme si ich predstaviť ako útesovú bariéru, akú poznáme z východného pobrežia Austrálie. Pri neskoršom vrásnení Álp bola však ich pôvodná stavba úplne zničená.

Naklonené plošiny
K typickým skalným tvarom Dolomitov patria vysoké, naklonené náhorné plošiny, ktoré sa nazývajú kuesty. V najvyššom bode sú zakončené príkrou, strmou stenou, ktorá padá až do 600 metrov hlbokého údolia. Vznik týchto kuest je podmienený odolnými vrstvami dolomitických vápencov, ktoré nepodliehajú tak ľahko zvetrávaniu. V priebehu alpského vrásnenia boli vyzdvihnuté, rozlámané a naklonené. Mnohé plošiny sú od svojho okolia úplne izolované strmými svahmi, ako napríklad Pale di San Martino, ktorá sa týči nad údolím do výšky 2 600 metrov. Tieto plošiny pokryté iba tenkou vrstvou zvetranín sú doslova rajom pre skialpinistov. Rastú tu vedľa seba trsy plesnivcov, horcov, lomikameňov i drobných prvosienok.