Na veľkolepých vápencových plošinách a štítov
stvorených z morských koralov sa nachádzajú najkrajšie alpské lúky.
Talianske Dolomity v južných vápencových Alpách
sú neveľkým, ale veľmi zaujímavým pohorím, ktoré väčšinou ukazuje
návštevníkom svoju láskavejšiu tvár. Dolomity ležia medzi dvoma horskými
riekami – Adižou s prítokom Isaco na západe a Piavou
na východe. Prestavujú nezvyčajne dramatické horstvo, kde sa striedajú
náhorné plošiny s rozoklanými, ostro rezanými vrcholmi skál, ktoré
majú miestami charakter útesov. Monumentalitu im dodávajú priepastné údolia
s riekami na dne. Horské vrcholy sa vypínajú do výšky viac než
3000 metrov a najvyšší z nich je zaľadnený masív Marmolada
(3 342 metrov) – na jeho plochý vrchol vedie niekoľko lanoviek a je
tam takmer celoročný lyžiarsky raj. Turistickým a športovým
centrom Dolomitov je Cortina d’Ampezzo, dejisko zimných olympijských
hier v roku 1956, ktorým Dolomity ponúkli svoje skvelé lyžiarske
terény. Pôvodne sa táto oblasť nazývala Monti Pallidi (Bledé
vrchy.) Dnešný názov dostala na počesť francúzskeho geológa Deódata
de Dolomieu, ktorý ju v 80. rokoch 18. storočia skúmal a okrem
iného zistil, že miestne vápence majú nezvyčajné zloženie. Okrem vápenca
obsahujú značné množstvo minerálu, ktorý dostal názov dolomit a ktorého
súčasťou je horčík. 
Uzavretosť horských údolí alebo aj celých horských
skupín izoluje aj ich obyvateľov, ktorí si potom vo svojich bájach vytvárajú
vlastný romantický svet. Inak to nebolo ani v Dolomitoch. Podľa
legiend tu v oblasti dnešného národného parku Fanes – Sennes
bývalo bájne kráľovstvo Fanov. V tomto kráľovstve vládla
pyšná kráľovná, ktorá odmietla uznať posvätnosť svišťov, a preto
jej ríša zanikla. Teraz sedí so svojou dcérou skamenená nad jazerom Pragser
Wildsee a obe čakajú na vyslobodenie.
Po najkrajších miestach Dolomitov vedie horská
cesta, ktorá ponúka jedinečný panoramatický výhľad nielen na ,,kráľovstvo
Fanov“, ale aj na zubaté strmé steny Sasso Lungo s hrubými
vrstvami sutiny na úpätí alebo masívny ,,klát“ Selly. V rakúskych
i talianskych Dolomitoch je aj niekoľko národných parkov, napríklad
Shlem, Puez Geisler, Sextner Dolomiten i spomínaný
Fanes – Sennes. V celkovej stavbe Álp predstavujú južné vápencové
svahy takzvanú obalovú sériu. Tvorí ju pestrá zmes rôznych vápencových
vrstiev z počiatku druhohôr. Úplne špecifickú súčasť týchto
vrstiev predstavujú obrovské, až 1 000 metrov hrubé vrstvy koralových
útesov (zo stredného triasu, asi 220 miliónov rokov staré). Môžeme si
ich predstaviť ako útesovú bariéru, akú poznáme z východného
pobrežia Austrálie. Pri neskoršom vrásnení Álp bola však ich pôvodná
stavba úplne zničená.
Naklonené plošiny
K typickým skalným tvarom Dolomitov patria vysoké, naklonené náhorné
plošiny, ktoré sa nazývajú kuesty. V najvyššom bode sú
zakončené príkrou, strmou stenou, ktorá padá až do 600 metrov hlbokého
údolia. Vznik týchto kuest je podmienený odolnými vrstvami dolomitických
vápencov, ktoré nepodliehajú tak ľahko zvetrávaniu. V priebehu
alpského vrásnenia boli vyzdvihnuté, rozlámané a naklonené. Mnohé
plošiny sú od svojho okolia úplne izolované strmými svahmi, ako napríklad
Pale di San Martino, ktorá sa týči nad údolím do výšky 2 600
metrov. Tieto plošiny pokryté iba tenkou vrstvou zvetranín sú doslova
rajom pre skialpinistov. Rastú tu vedľa seba trsy plesnivcov, horcov,
lomikameňov i drobných prvosienok.
|
|