Späť

                                                                                                                                                                

 

V rakúskych Alpách sa skrýva labyrint jaskýň s nádhernou a jedinečnou ľadovou výzdobou.

V rakúskych Alpách, na juh od Salzburgu sa vypína vápencový masív Tennengebirge. Dosahuje výšku 2 412 metrov a okrem toho, že po jeho úbočí vedú dve lanovky, nezdá sa ničím výnimočný. A predsa sa v ňom skrýva čudesný labyrint vápencových jaskýň, ktorých steny krášli rozprávková ľadová výzdoba z jemných cencúľov, v mnohom predstihujúca krasovú výzdobu.

Jaskyne zostávali dlho neznáme, lebo vchod do nich leží v strmej, ťažko prístupnej skalnej stene, vo výške 1 664 metrov. Dnes sú sprístupnené cestou z Werfenu, na ktorú nadväzuje sedačková lanovka – tá vynesie návštevníkov pozdĺž strmých skál pod obrovský vstupný portál jaskynného systému.

Hneď za vrcholom prekvapí klzký, hladký ľadový povrch; odráža sa v ňom magické žlté svetlo karbidových lámp, ktoré všetci návštevníci dostanú na cestu. Po prekonaní prvej prekážky na konci vstupnej jaskyne sa otvára čarovná ľadová ríša rozprávkových obrov zo severných ság. Stojí tu hrad Hymir, po stenách sa valia vodopády ľadu a z podlahy vyrastajú ľadové stĺpy podobné kyjakom. Krásny je závoj Friggas iskriaci smaragdovou zeleňou i dóm boha Thryma. Všetky steny zdobí trblietavá inovať. Romantický názov dal jaskyniam ich objaviteľ Alexander von Mork, ktorý ich v rokoch 1912 a 1913 s tímom spolupracovníkov.

Preskúmal. Pripomínali mu tajuplný svet starých ság, a preto ich pomenoval Eisriesenwelt, Svet ľadových obrov. Tento ľadový svet zostal navždy aj jeho svetom. Pri jednom z neskorších prieskumov zahynul a v najkrajšom dóme, ktorý nesie jeho meno, je uložená jeho urna.

Stály chlad
Voda po tisícročia preniká do týchto jaskýň pórovitým vápencom najmä pri výdatných jarných dažďoch a topení snehu. Keďže však v podzemí zostáva stále chladný vzduch a jeho teplota nikdy nevystúpi nad bod mrazu, voda sa neodparuje, ale mrzne v najrôznejších, často fantastických tvaroch. Je zaujímavé, že celým jaskynným systémom neprestajne prúdi chladný vzduch. Vo vysokých jaskynných komínoch i v úzkych priechodoch medzi jednotlivými chodbami občas počuť kvílivú meluzínu. Tajomné skučanie vetra kdesi v neznámych útrobách skál naznačuje, že 40 kilometrov objavených chodieb má svoje pokračovanie. V podzemí sa skrýva neznámy ľadový svet, ktorý čaká na objavenie.