V rakúskych Alpách sa skrýva
labyrint jaskýň s nádhernou a jedinečnou ľadovou výzdobou.
V rakúskych Alpách, na juh od Salzburgu
sa vypína vápencový masív Tennengebirge. Dosahuje výšku
2 412 metrov a okrem toho, že po jeho úbočí vedú dve
lanovky, nezdá sa ničím výnimočný. A predsa sa v ňom
skrýva čudesný labyrint vápencových jaskýň, ktorých steny krášli
rozprávková ľadová výzdoba z jemných cencúľov, v mnohom
predstihujúca krasovú výzdobu.
Jaskyne zostávali dlho neznáme, lebo vchod do
nich leží v strmej, ťažko prístupnej skalnej stene, vo výške
1 664 metrov. Dnes sú sprístupnené cestou z Werfenu,
na ktorú nadväzuje sedačková lanovka – tá vynesie návštevníkov
pozdĺž strmých skál pod obrovský vstupný portál jaskynného
systému.
Hneď za vrcholom prekvapí klzký, hladký ľadový
povrch; odráža sa v ňom magické žlté svetlo karbidových
lámp, ktoré všetci návštevníci dostanú na cestu. Po prekonaní
prvej prekážky na konci vstupnej jaskyne sa otvára čarovná ľadová
ríša rozprávkových obrov zo severných ság. Stojí tu hrad Hymir,
po stenách sa valia vodopády ľadu a z podlahy vyrastajú
ľadové stĺpy podobné kyjakom. Krásny je závoj Friggas
iskriaci smaragdovou zeleňou i dóm boha Thryma. Všetky
steny zdobí trblietavá inovať. Romantický názov dal jaskyniam
ich objaviteľ Alexander von Mork, ktorý ich v rokoch 1912 a
1913 s tímom spolupracovníkov.

Preskúmal.
Pripomínali mu
tajuplný svet starých ság, a preto ich pomenoval Eisriesenwelt, Svet
ľadových obrov. Tento ľadový svet zostal navždy aj jeho svetom.
Pri jednom z neskorších prieskumov zahynul a v najkrajšom
dóme, ktorý nesie jeho meno, je uložená jeho urna.
Stály chlad
Voda po tisícročia preniká do týchto jaskýň pórovitým vápencom
najmä pri výdatných jarných dažďoch a topení snehu. Keďže
však v podzemí zostáva stále chladný vzduch a jeho
teplota nikdy nevystúpi nad bod mrazu, voda sa neodparuje, ale
mrzne v najrôznejších, často fantastických tvaroch. Je
zaujímavé, že celým jaskynným systémom neprestajne prúdi
chladný vzduch. Vo vysokých jaskynných komínoch i v úzkych
priechodoch medzi jednotlivými chodbami občas počuť kvílivú
meluzínu. Tajomné skučanie vetra kdesi v neznámych útrobách
skál naznačuje, že 40 kilometrov objavených chodieb má svoje
pokračovanie. V podzemí sa skrýva neznámy ľadový svet,
ktorý čaká na objavenie. |