V staroveku bolo Švédsko osídlené Germánmi, ktorí odtiaľto podnikali agresívne výpady do Európy, predovšetkým smerom na juh a východ. Po zjednotení vtedajších kmeňov v 10. storočí vznikol na území dnešného Švédska štát, ktorý postupne obsadil Fínsko i časť Pobaltia. Od 14. storočia bolo Švédsko súčasťou  rôznych únií so susednými severskými štátmi, z ktorých najvýznamnejšia bola tzv. Kalmarská únia (Švédsko, Nórsko, Dánsko), v ktorých hralo hlavnú rolu Dánsko a Švédsko bolo odstrčené na okraj diania. To vyvolalo revolúciu, po ktorej sa k moci dostala dynastia švédskych kráľov Vasovcov (1523 až 1624). Vasovci sa vyznačovali expanzívnou politikou, vďaka ktorej sa Švédsko stalo dôležitou európskou mocnosťou a zaznamenalo značné územné zisky. Tridsaťročná a tzv. severná vojna (1700 až 1721) však krajinu vyčerpali natoľko, že behom napoleonských vojen prišlo definitívne o Fínsko a ďalšie územia. V prvej a druhej svetovej vojne bolo Švédsko neutrálne. V roku 1995 sa stalo spolu s Fínskom a Rakúskom členom Európskej únie.