Španielsko získalo meno podľa provincie Hispánia, ktorú od 2. storočia pred našim letopočtom ovládala Rímska ríša. Po jej rozpade tu vládla anarchia. Jednotlivé germánske kmene zjednotili až Vizigóti v 6. storočí, ktorí však o necelé dve storočia neskôr podľahli Arabom. Tí si ustanovili samostatný Cordóbsky emirát, potom chalífát. Približne v 9. storočí prepukli snahy o oslobodenie Pyrenejského polostrova z rúk Arabov. Početné zrážky prebiehali na celom území polostrova niekoľko storočí, až v roku 1492, po dobytí arabskej perly Granady, arabská nadvláda definitívne skončila. V 16. storočí sa na španielsky trón dostali Habsburgovia. Za ich vlády získalo Španielsko početné zámorské územia, predovšetkým v južnej Amerike. Keď španielska vetva Habsburgovcov vymrela, nastali tuhé vojny o španielske dedičstvo v rokoch 1700 až 1714, ktoré Španielsko oslabili. Veľkou pohromou pre krajinu znamenali aj napoleonské vojny, po ktorých sa proti oslabenému Španielsku vzbúrilo veľa kolónií v južnej Amerike a získali samostatnosť. V 19. storočí krajinu sužovali rôzne vojny, ktoré by sa dali nazvať ako občianske. Španielsko naviac bojovalo s USA vo vojne, ktorú prehralo a prišlo o Kubu a Filipíny. Po prvej svetovej vojne sa kríza ešte viac prehĺbila. V roku 1931 vznikla republika, o šesť rokov neskôr v krajine vypukla občianska vojna. Diktátor Franko získal podporu Nemecka a Talianska, ale v druhej svetovej vojne bolo Španielsko neutrálne. Návrat k demokracii nastal až po diktátorovej smrti v roku 1975.