V staroveku bolo Rakúsko včlenené do Rímskej ríše. Neskôr ovládalo väčšinu území niekoľkých kočovných kmeňov (Hunovia, Gótovia alebo Avari). Od 6. storočia sa na území dnešného Rakúska začali usídľovať (východnej oblasti) slovanské kmene a kmeň Bavorov (západnej oblasti). Neskôr sa jednotlivé oblasti stali súčasťou susedných celkov, mimo iné Samova ríša, od 8. storočia potom Franská ríša. O dve storočia neskôr dobyli väčšinu územia Maďari, ale šarvátky s ostatnými kmeňmi pokračovali. Významný medzník v histórií krajiny prišiel v roku 955, keď Maďari utrpeli na rieke Lech drtivú porážku a na území bavorskej Východnej marky začalo vznikať jadro budúcnosti rakúskeho štátu. V roku 1156 bolo toto územie povýšené na vojvodstvo, neskoršie Dolné a Horné Rakúsko. Do 15. storočia boli ku krajine pripojené ďalšie územia (Korutany, Tyrolsko, Kraňsko, Štýrsko a Voralbersko). V tej dobe však už patrilo Habsburgovcom a v roku 1526 sa stalo súčasťou veľkej habsburskej mocnosti. Na začiatku 19. storočia bol Rakúsko povýšené na cisárstvo a začalo expandovať. Prišlo síce o niektoré územia (napríklad o Habsburské územie), ale získalo početné oblasti na Balkánskom polostrove. Územné zisky Habsburgovia zaznamenali aj v severnom Taliansku. V roku1867 vznikla Rakúsko - Uhorská monarchia, ktorej srdcom bolo Rakúsko a hlavne Viedeň. Po prvej svetovej vojne, behom ktorej stála habsburská pevne po boku Nemecka, sa Rakúsko - Uhorsko rozpadlo a nástupníckym štátom sa stala Rakúska republika. V roku  1938 zaznamenala povestná rakúska hrdosť ďalšiu ranu, keď bolo Rakúsko pripojené k nacistickému Nemecku. Jeho súčasťou bolo až do konca druhej svetovej vojny. v roku 1945 bolo vyhlásené novodobé Rakúsko v hraniciach z roku 1937, ale poslední západoeurópski vojaci, ktorí tu dohliadali na mier, odišli z krajiny až v roku 1955. Rakúsko vyhlásilo neutralitu a vydalo sa na cestu k prosperite. V roku 1995 vstúpilo spolu zo Švédskom a Fínskom do Európskej únie.